ff22

Prečítajte si príbehy našich členov a sympatizantov. Vaše príbehy sú dojemné, mnohokrát aj na hranici zákona a sú dôkazom, že štátny aparát neslúži ľuďom. Príbehy nám rozprávate a píšete každý deň, sú pre nás zdrojom podnetov a návrhov, ako poznať a ozdraviť slovenský sociálny a zdravotný systém. Pošlite nám svoj príbeh alebo sa staňte našim členom a pomôžte nám šíriť myšlienky humanizmu v slovenskej politike. Ďakujeme.

25.10.2015 Dobrý deň, mám 38 rokov, som už 10 rokov zťp. Chcel by som ísť bývať v Prievidzi do sociálneho bytu, ale mám nízky dôchodok a nespĺňam podmienky. Potreboval by som, aby mi zvýšili invalidný dôchodok aspoň o 80 eur. Dá sa to nejak dosiahnuť? Alebo jedine požiadať o prepočítanie? Bývym stále s rodičmi, ale už by som sa chcel osamostatniť a žiaľ nemám šancu… E.

18.10.2015 Dobrý deň, 11 rokov som sa starala o cudzích aj člena rodiny. V tejto problematika mám prax aj odborné vzdelanie v riadení sociálnej pomoci a práci v DDS a dennom stacionári. V svojom živote som bola iba v jedinej politickej strane a to v DS, dokiaľ sa o jej zánik nepostaral p. Kaník. Rada by som svojimi skúsenosťami prispela k tvorbe alebo novelizácií zákonov na miestnej, regionálnej , ale aj celoslovenskej úrovni. M.K.

14.10.2015 Narod. 1962 v Piešťanoch, absolvovala som Spš v Modre, neskôr Szš v Skalici, študujem na Vysokej škole sv. Ažbety Ošetrovateĺstvo. Som vydata. Pracovala som v školstve, potom 20 r v oblasti služieb ako živnostníčka. Pomáhala som rozbiehať projekt v Bratislave Nove mesto na odbúranie sociálnej izolácie osamelých starých občanov. Momentálne pracujem v Rakusku, ako súkromná ošetrovateľka pre seniorov. Problematiku ľudí odkázaných na starostlivosť poznám z praxe a veľmi rada sa budem v tejto oblasti angažovať, pretože sú na okraji spoločenského záujmu. Nikdy som nebola členkou žiadnej strany, pretože ma program žiadnej nezujal, až doposial. E.D.

4.10.2015 Narodila som sa s ráštepom chrbtice a od malička som pripútaná na invalidný vozík, čo do istej doby pre mňa nebol žiadny problém. Dokonca, ani to, keď mi pred 11rokmi amputovali pravú nohu, ma neovplyvnilo, žila som plne aktívnym životom.Až prišiel rok 2013, keď som prekonala mozgovú (cievnu) príhodu. Dlho trvalo,kým som začala vôbec rozprávať, no dodnes mi zostala ľavá strana ochrnutá!Takže už nie som pripútaná k invalidnému vozíku, ale k posteli, naktorej sa len jednou rukou bez pomoci nedokážem ani otočiť! Jedinú nádej vrátiťsa, aj keď len čiastočne, k pôvodnému spôsobu života a môcť sa sama aspoň obliecť, vidím v absolvovaní rehabilitácie v ADELI MedicalCenter Piešťany. Nakoľko si pacient v tomto zariadení všetky procedúry, nielen ubytovanie, musí hradiť sám a suma trojtýždňového pobytučiní 4 500 € obraciam sa na Vás so žiadosťou o akúkoľvek finančnú výpomoc.Mám určitú našetrenú hotovosť, ale tá sotva pokryje polovicu nákladov…Nakoľko som vždy bola optimista a aj tento krát verím, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe sa nájdu ľudia s otvoreným srdcom a ochotou pomôcť. Ďakujem Vám, že ste mi venovali kúsok svojho času a prečítali si môj životný príbeh. B.Č.

23.9.2015 Ak by som chcela byť len pasívnou členkou a podporit tútuo stranu len účasťou, tak by som sa ani nehlásila o členstvo v nej. V mieste svojho bydliska aj v okruhu ĺudí v ktorom sa pohybujem, mienim rozšíriť a zviditeĺniť progaram a ciele tejto strany a prispieť tak k jej propagacii a počte angažovaných členov. Teším sa na spoluprácu. E.D.

15.9.2015 Poziadala som vas o clenstvo. Bude mi ctou pomahat. Pracovala som na ustredi SZTP a posobila som po celej Slovenskej republike.

14.9.2015 Som invalidna dochodkyna,mam ZTP preukaz.Syn mi zomrel na rakovinu pankreasu.Tak si myslim,ze mam az privela negativnych skusenosti s postojom k takym ludom ako sme my zdravotne postihnuti. Tak mi verte,ze som velmi rada, ze ste ochotni zaoberat sa tymito temami a hlavne ludmi,ktori tak velmi doplacaju na cely system, ktory tu u nas existuje.

13.9.2015 Dobry den. Mam 49 rokov. Som vzdravotnictve zamestnana 30 rokov, z toho 11 pracujem v Rakusku ako pal.sestra.sama vidim na mojich pacientoch bezvladnost apovrchny zaujem od rodiny.tiez som ZTP od narodenia mam coxartr.3stupna..uz som bola vstadiu inv.vozik.no ale dnes uz mam obe koxy operovane mam celkovu TEP ku. Som alerg.na muku a tym padom silna anemicka.a ja pomaham cely zivot onko pacientom. E. H.

8.9.2015 Celý život som pracovala ako predavačka, teraz mám 50 rokov, no nakoľko môj zdravotný stav sa poriadne zhoršil, priznali mi v roku 2012 45% invalidného dôchodku, no mám také problémy s ochorením chrbtice, / Dorsalgia – multietážové diskopatie C4-7 s kompresiou DV, chronická radikulopatia L4-S1 , polyneuropatia kompresívna v.s., psychogénne vertigo /,ďalej ochorenie bedrových kĺbov /Coxarthrosis Gonarthrosis gr.II,I.sin /a artrózu v kolenách , že nedokážem dlhší čas stáť, dvíhať ťažšie bremená ,len sedieť a teraz sa mi pridalo ešte aj to, že nemám vôbec rovnováhu a mám pocit, ako človek, ktorý je opitý a nedokáže riadne chodiť. Moja neurologička to pripisuje k tomu, že to je všetko od mojej zlej chrbtice a že sa s týmto mám naučiť žiť, lebo lepšie to vraj už nebude. Okrem toho mám ešte aj ochorenie hypertenzie št.II , WHO s koncentrickou hypertrofiou ľavej komory srdca a Hepatopatiu. Lenže ja som sama, som rozvedená a pracovať musím, lebo dostávam od štátu len invlalidný dôchodok 111,- euro a teraz som si začala vybavovať hmotnú núdzu, nakoľko som sa stala nezamestnanou, ktorú mi tiež vypočítali a budem vraj dostávať ešte 33,- euro. Vraj viac mi nechodí, lebo poberám invalidný dôchodok. Nedokážem už pracovať v obchode, a prácu v sede si jednoducho neviem nájsť. No z týchto peňazí sa nedokážem uživiť. Som už veľmi zúfalá zo všetkého, lebo si uvedomujem, že odkedy už nemám to zdravie, s ktorým som vedela žiť a existovať, čiže odkedy mám tieto zdravotné problémy a sú aj také dni, že sa neviem ani postaviť na svoje nohy, tak sa cítim už úplne stratená, a nevládzem už ďalej bojovať a ísť si hľadať svoju pravdu a riešenie svojej existencie, nakoľko všade sa stretávam len s odmietnutím . Pokúšala som sa dostať aj do chránenej dielne. No ale ani tam som nijak nepochodila, vraj oni zoberú len takého človeka, ktorý má uznanú invaliditu 60% , no ja mám uznaných len 45%. Je málo takých dní, keď nemám bolesti, no lieky musím vždy brať, ak sa vôbec chcem postaviť na nohy a chodiť … aj keď nie veľa, lebo keď nemám žiadny pohyb, je to vlastne všetko ešte horšie. Auto nemám, a tak si musím volať taxík, ak sa chcem dostať napríklad k lekárovi. Som úplne v koncoch ! A nevidím žiadne východisko z mojej nepriaznivej situácie ! Preto Vás veľmi prosím , či by ste mi vedeli pomôcť a zároveň Vás prosím o finančný príspevok z Vašej nadácie : „Nová nádej“ No veľmi Vám poďakujem i za to, ak mi nejakou radou viete pomôcť alebo poradiť, že v Komárne, kde bývam, či by sa nenašla taká chránená dieľňa, kde by som sa vedela i ja dostať a robiť nejakú prácu v sede. Veľmi Vám budem vďačná, ak mi Vaša nadácia dokáže pomôcť. Zostávam s pozdravom E. B.

2.9. 2015 Som z vychodného Slovenska okres Sobrance. Touto cestou by som Vás chcel poprosiť o pomoc pre moju vnučku Natálku,Jej diagnoza je DMO – hypotonicka forma,má 6 rokov ešte nechodí.Prosím Vás pomôžte, potrebuje sa dostať na rehabilitáciu do Pieštan. Moja dcera a zať nie sú zamestnaný sú v hmotnéj nudzi. Vnučka je už veľká slečna, rada by sa hrala s deťmi ale bohužiaľ sa iba na nich pozerá. Pevne veríme že rehabilitacia v Adeli Pieštany by jej pomohla. Prosím ozvite sa nám ,už naozaj nevieme čo máme robiť a nechať to takto nechceme. Za pochopenie Vám veľmi pekne dakujem,s pozdravom M. G.

30.8.2015 Mam zaujem vstupit to vašej strani som tak isto na voziku od malička mam deras 27 byvam v bratislave v podnajme M. Ch.

30.8.2015 Som 71 ročný ZŤP , momentálne pripútaný , ako ležiaci pacient – polohovacia posteľ a invalidný vozík. Pridávam sa k Vám. R. S.

30.8.2015 Som opatrovatelka a nie je mi lahostajny zivot slovenskych seniorov. V. S.

29.8.2015 Dobrý deň,prosím, vedeli by ste mi pomôcť? Som 34 ročná žena na vozíku. Mám svalovú dystrofiu a doma som týraná..Moji rodičia sa o mňa nestarajú a dokonca ma fyzicky napádajú…Včera ma tiež mama zbila,fackala ma,trhala za vlasy a pohrýzla ma na líce…Kedže sa sama nedokážem ani presunúť na posteľ,celú noc som prežila na vozíku,bez toalety,jedla a vody…Neviem,na koho sa obrátiť a tak píšem vám…Prednedávnom som si podala žiadosť o byt v Bratislave, ale zatiaľ mi neprišla žiadna odpoved…Prosím,pomôžte mi L.

26.8.2015 Chcem sa stať vašim členom, som invalidná dôchodkyňa a pracovala som 25r. v zdravotníctve. B. M.

25.8.2015 Som sama postihnutá po CMP, i ja si na vlastnej koži vyskušala a ešte skúšam naše zdravotníctvo a socialnu podporu, ktorá má velké medzery. K. G.

25.8.2015 Sám som zdravotne postihnutý a viem veľmi dobre, aké je ťažké začleniť sa do normálneho života. Každý na Vás len pozerá, zdvorilostne Vás pošle preč a nechce sa s Vami ďalej baviť. Na úradoch citujú len zákony a paragrafy, ale ja ako obyčajný človek, tomu nerozumiem. Veľmi málo sa nájde takých úradníkov, ktorí by mi to normálne vysvetlili, snažili sa nájsť vhodné riešenie, a nie sa na Vás pozerali akože „neotravuj“. S myšlienkou založenia tejto politickej strany plne súhlasím, pretože už treba urobiť niečo s postojmi, pohľadmi úradníkov a vôbec s celým sociálnym systémom. M.

24.8. 2015 Keďže sa stotožňujem s Vašimi myšlienkami humanizmu, žiadam Vás o členstvo v strane SZSZO. Ďakujem. T.

24.8.2015 Verím, že vďaka tejto strane by sa mohli zlepšiť sociálne podmienky a práva znevýhodnených ľudí. M. A.

23.8.2015 Môj syn je autista a prišiel som na to,že život nie je prechádzka ružovou záhradou… L.P.

22.8.2015 Mám 57 rokov, som telesne postihnutá od 5 rokov po dopravnej nehode, na ID 80% , mám stredoškolské vzdelanie /gymnázium + ekonomickú nadstavbu/ 15 rokov som bola v pracovnom pomere, absolvovala som 3 roky univerzitu tretieho veku- právo, zaoberám sa odvolaniami v oblasti dôchodkov a príspevkov na kompenzáciu, zatiaľ s vypracovanými odvolaniami boli ľudia úspešní, takže ak sa vám moje budú hodiť pomôžem. J.Č.

15.8.2015 Som matka telesne postihnutého už dospelého syna, o ktorého sa nevládzem starať. Som sama, manžel ma opustil, do práce nechodím, pretože syn potrebuje sústavnú starostlivosť, takže finančná situácia je dosť zlá. Dali sme žiadosť o umiestnenie do domova sociálnych služieb, kde by môj syn dostal adekvátnu starostlivosť, ale bolo nám povedané, že máme čakať. Sme v poradovníku. Do kedy ale máme čakať? Je to spravodlivé, že ľudia, ktorí potrebujú naozaj starostlivosť, na ktorú majú nárok, sú stále odsúvaní dozadu a ukľudňovaní frázou „čakajte“? Keď som sa od svojho známeho dozvedela, že sa zakladá takáto politická strana, ktorá bude hájiť záujmy znevýhodnených občanov, veľmi ma to potešilo a som rada, že konečne niekto bude bojovať za práva tých, ktorí to potrebujú. Držím palce! Robíte dobrú vec! A.

Pošlite nám svoj príbeh alebo sa staňte našim členom a pomôžte nám šíriť myšlienky humanizmu v slovenskej politike. Ďakujeme.